[ herd amfiprijn ]
Player: Fenhrier
FC: Andy Walters
|
Contact: roman.ladi1@gmail.com
Age: 18 deceased - proříznutý krk: Presley Worden
Token: Kolotočová vstupenka
|
Nie je to len obyčajný priemerný chlapec zo Štvrtého kraja. Herod je chlapec s neuveriteľne veľkým intelektom. Vždy si myslel, že so svojou mysľou a so svojimi znalosťami matematiky by bol omnoho užitočnejší v Trojke, alebo prinajhoršom v Piatom kraji. U nich doma, vo Štvorke, často pomáha miestnym rybárom s účtovníctvom, ktoré posielajú ako dôkaz prosperity priamo do samotného Capitolu. Stojí ho to veľmi veľa sebadôvery. Keby niečo urobí zle, položky nebudú sedieť, alebo vyjde niečo, čo by vedenie Panemu nepotešilo, mohol by ľahko vyfasovať krutý trest. Je skôr introvert, čo je po mnohých stránkach veľké plus. Nemusí sa totižto spoliehať na iných, nemusí sa nikomu zdôverovať. Nič také ku životu nepotrebuje, i keď samotná ľudská spoločnosť mu nevadí. V mnohých hektických situáciách dokáže používať triezvy rozum a zdravý nadhľad nad vecou. V aréne, počas najrozličnejších hektických situáciách, sa bude eventuálne lepšie vedieť odosobniť od problému a vyriešiť ich tak s chladnou hlavou. Rozhodne nie je ten, čo robí unáhlené rozhodnutia bez premýšľania. Keďže je vyznávač rovnováhy medzi telom a mysľou, nemôže jednoducho rozvíjať len tú psychickú stránku, zatiaľ čo by jeho telesná chradla. V miestnom výcvikovom centre trénoval mnohé športy. Nie všetko robil len ako prípravu pred hrami o život. Niektoré proste robil preto, aby zveľadil svoje telo. Napríklad isté veľmi dlhé obdobie, tiahnuce sa až do prítomnosti, holduje jóge. Do minulého roku dokonca precvičoval i karate. Nešlo mu to najhoršie, medzi spolužiakmi v triede bojového umenia vynikal ako jeden z najšikovnejších. Vyhral niekoľko rokov súťaž o najlepšieho karate mládežníckeho bojovníka vo Štvrtom kraji. Nevie zaobchádzať s mnohými zbraňami. Jeho škála je pomerne malá, ale dobre ovládaná. Najviac má zmajstrovanú bojovú kotvu. Je to pomerne neznámy nástroj, ktorý vyzerá ako zmenšenina reálnej veľkej kotvy. Okrem iného je uviazaná na reťazi, takže ju Herod môže buď po niekom hodiť, alebo s ňou niekoho tresnúť po hlave, hrotom na konci prebodnúť… Je to zbraň mnohých možností. Ako každý poriadny Štvorkár, aj on vie dobre zaobchádzať s trojzubcom. Okrem tréningov sa s ním stretal aj na love rýb, spolu s kopijou. V podstate nadpriemerne ešte ovláda sekeru a meč. Je to niečo, s čím si dokáže pomerne dobre poradiť. Herod sa vie jemne orientovať aj v znalostiach prežití prírody. Hľadanie vody mu ide prakticky od ruky. Horšie by bolo, keby to ako Štvorkár neovládal, to by bola hanba. Lov rýb detto. Znalosť bylín je už o čosi horšia. Neznamená to, že by ich ale nepoznal. Avšak lepšie sa orientuje v tých subtropických, alebo morských riasach. Oheň vie založiť prakticky pomocou hocičoho a prístrešok zmajstruje i z tých najabsurdnejších materiálov. To, že je zdatný plavec, snáď netreba ani spomínať.
Jediné jeho negatívum, ktoré je vzhľadom na jeho rodisko dosť nepochopiteľné, je jeho schopnosť, alebo skôr neschopnosť zadržať dych. Vie vydržať tak nanajvýš dvadsať sekúnd, než sa začne panicky mykať, a než sa u neho prejaví silná túžba po opätovnom nádychu. Čo sa týka nejakých mentálnych blokov, aj tie tvoria jeho súčasť. Jeden obrovský mentálny Herodov problém je neschopnosť sa vyzliecť pred niekým iným, vlastne celková intolerancia voči nahote. Neznáša, keď sa musí vyzliecť len do spodnej bielizne. Ono to ani nemusí byť zrovna nejaké veľké mínus, ale čo keby v aréne dostane kostým, ktorý nemá vrchný diel? Asi by na tom bol dosť biedne po psychickej stránke. Odhliadnuc od takýchto psychických problémov, poďme sa sústrediť na tie závažnejšie – a to sú telesné. Keď bol Herod menší, prepichol si pri rybačke trojzubcom chodidlo. Odvtedy má vlastne amputovanú celú polovicu z neho. Hoci má protézu, bez nej stráca rovnováhu, alebo si ju udržuje len veľmi ťažko. Aréna bez nej by bola pre neho dosť náročná. S týmto súvisí aj fakt, že beh pre neho vlastne nie je úplne fyzicky nemožný, ale je dosť náročný. Ak môže, tak sa mu za každú cenu veľkým oblúkom vyhýba a radšej preferuje rýchlejšiu chôdzu, alebo rezké kráčanie. Pri jednom z mnohých tréningov karate vo výcvikovom centre Štvrtého kraju si vykĺbil pravé rameno, a síce i keď s ním nemá väčšie problémy, povráva sa, že každý človek, ktorý niečo takéto vo svojom živote podstúpil, je na zranenie rovnakého charakteru náchylnejší aj o niekoľko desiatok percent. Herod nemá dobre vytrénovaný prah bolesti. Do istej hladiny sa síce dokáže premôcť a ovládnuť svoje ubolené emócie, no niekedy, keď je toho priveľa, nerobí mu problém sa rozplakať. Veľa vecí zvykne riešiť medikamentmi, na ktoré je za obdobie posledného polroka dosť naviazaný, ba až latentne závislý. Jeho nepriatelia medzi zbraňami sú strelné zbrane. Možno ešte harpuna – tá by ušla, ale niečo ako luk, kuša. Neznáša to, nevie s tým manipulovať, sú na neho vždy buď prisilné, alebo prislabé. Mierenie tiež nie je niečo, na čo by bol zrovna hrdý. Presne sa trafiť do diaľky je jeho najväčšia nočná mora. Nedokáže uloviť zver. Teda mimo morské potvory vie chytiť a zabiť akurát tak muchu. Teplotné rozdiely ovzdušia zvláda dobre, no pri nižších teplotách má skôr tendenciu byť menej aktívny a viac unavený, než v tropickejších poveternostných podmienkach. Najhoršie je však na tom Herod z orientácií v teréne. Vymotať sa z neznámych miest, bez oporných bodov je pre neho takmer nemožné.
Bol zrodený ako jediné dokonalé výstavné dieťa perfektnej rodinky v Štvrtom kraji. A to vskutku aj bol. Teda celá jeho rodina bola bez srandy ako z katalógu dokonalých rodinných vzťahov. Otec sa vždy staral o peňažnú stránku tým, že pracoval na mory, čo teda nie je pre Štvrtý kraj nič neobvyklé. Matka tiež pracovala, ale nie tak moc, skôr vždy udržiavala domácnosť v plynulom chode tak, aby jej dvom chlapom doma nič nechýbalo. Ale späť na začiatok. Herod bol plánované dieťa rodiny Amphiprion. Dokonca ešte aj jeho dátum narodenia bol vyrátaný tak, aby sa prekrýval so sviatkom svätého Valentína, čím mu chceli rodičia ukázať, aký dar ich lásky pre nich samotných je. Od jeho ranného detstva dostával vždy všetko t o, čo mu videla rodina na očiach. Problémom väčšinou ale bolo, že bol hrozne nenáročný. Prakticky sa dokázal hrať s lastúrami a mušľami i celé hodiny v piesku na pláži bez toho, aby sa čo i len pohol z miesta. Niekedy bol dokonca viac ako rastlina, než ako reálne ľudské dieťa. Do tých troch rokoch života fungoval tak, že kde ho jeho mamka položila, tam zostal bez akéhokoľvek vymýšľania. Už vtedy prejavoval to, ako moc vyspelý na svoj vek, medzi svojimi vrstovníkmi je. V škole toto nadanie samozrejme pokračovalo. Bol najlepší žiak triedy. Občas dokonca po nociach aj ľutoval, že sa nenarodil do nejakého kraju viac zameraného na intelekt a prácu s rozumom. Nie, teda, že by bol na lovenie rýb nešikovný, aj to mu šlo, i keď ho to zase až tak nenapĺňalo. Raz sa dokonca chcel rybárčenia vzdať úplne. Bolo to v deň, kedy sa vydal na more s otcom. Bol ešte mladý a neskúsený. Z tejto kombinácie ešte nikdy nevzišlo nič dobré… A tak tomu bolo aj v Herodovom prípade. Už keď sa zaháňal na rybu, podarilo sa mu trafiť namiesto nej svoje vlastnú nohu. Skončilo to amputáciou polovice jeho chodidla. Keďže už vtedy bol zapísaný do miestnej tréningovej akadémie, musel si nechať vyrobiť protézu na mieru. Bráni mu síce pri vykonávaní niektorých činností, ako beh… Dlhší čas si na ňu zvykal, no teraz je s ňou už dokonale zžitý. V tomto čase sa Herod pripravuje na Hunger Games pravidelným intenzívnym tréningom vo výcvikovom centre. Už dlhšie totiž uvažuje nad tým, že by sa prihlásil do hier dobrovoľne a zmenil si tak život. Predsa len… Pokiaľ chcete pomáhať Panemu svojimi inteligenčnými zdatnosťami, lov rýb vás trochu brzdí v rozlete.
